Ostrov Fuerteventura na Kanárskych ostrovoch je krásny svojou scenériou, ktorú sme sa rozhodli preskúmať celú. Chceli sme vidieť turistické mestá a ich život, najznámejšie pláže a rovnako aj dedinky, do ktorých turista zablúdi len málokedy.
Dedinka Pozo Negro spĺňa všetky kritéria, ktoré má “neturistická” značka na mape ostrova Fuerteventura mať.
Popri ceste vnútrozemím, na ktorej nestretnete veľa áut, sa zdvíhajú púštne žlto-hnedé kopce. Pohľad bol pastva pre oči.
Hoci sme očakávali ozajstnú dedinku, Pozo Negro je úzky pásik domov na pláži. Dedinku tvorí asi 12 domov, z ktorých dve sú rodinné reštaurácie, ktoré zastali v dobe.
Menu v našej reštaurácii malo dve strany s veľkými obrázkami rýb. Výber z rýb na jedálnom lístku bol bohatý, vybrať si však môžete len z tých, ktoré ráno ulovil miestny rybár. My sme mali „šťastie“ a mohli sme si vybrať z dvoch druhov. Ich mená boli španielsky šialené, takže doteraz nevieme, čo sme vlastne jedli.
Nič pre fotku, ale tá chuť… S porovnateľnou chuťou a kvalitou, ktorú sme dostali na stôl, sme sa stretli v podstatne drahších reštauráciách.
Popritom sme mali lukratívny výhľad na pláž s čiernym pieskom a ceny, ktoré ani z ďaleka nezodpovedali výhľadu.
V neposlednom rade to je dedinka, ktorá má krásnu opustenú pláž… Väčšina návštevníkov ostrova dáva prednosť väčším mestám, v ktorých si vedia vyberať z celej palety reštaurácií a barov vedúcich popri pláži.
Pozo Negro nám učarovalo práve pre jej pokojnú atmosféru a tých pár kilometrov cesty, ktoré tvorili vzdialenosť medzi nami a ňou, nebolo s naším prenajatým bielym fárom prekážkou.
Možno to, že dedinka nie je obrastená turistami, možno to, že jedlo chutilo výborne alebo jednoducho len výhľad na pláž bez ľudí a naháčov vytvoril pocit, že nie všetko preplnené ľuďmi musí byť dobrá voľba. Dobrá voľba je nasadnúť do auta a ísť tam, kde vám dajú úsmev a skutočnú kvalitu mora.
Malé dedinky obľubujeme rovnako ako metropoly, už si videl náš výlet do Londýna?
Ahoj! Sme Oliver a Veronika. Milujeme naše dva čierne ňufáčiky, kávu, fitness, dobré jedlo (ona bez mäsa, on všetko, čo nezje jeho) a veľké nachos s dvojitou syrovou omáčkou. Dokopy u nás doma máme dva páry nôh, osem labiek, štyri kvety a jeden poriadny kávovar. Sme úplne odlišné osobnosti no napriek tomu nás čosi spája…
Tie fotky ma v momente presvedčili. Chcem tam ísť 🙂
Určite odporúčame…:) a treba sa tam aj najesť..:)
Pekne biele saty 🙂
Ďakujem krásne…:)