Čo chýba v Banskej Štiavnici?

Náš malý výlet do Banskej Štiavnice bol ten najlepší spôsob, ako privítať prvé jarné lúče slnka. Na toto mesto sme počuli samé chvály, viac sme sa ani nepotrebovali a o hodinu sme sedeli v aute smer Banská Štiavnica.

Nie, nechceli sme ísť na túru v trekových topánkach, chceli sme vidieť mesto, nasať trošku jeho atmosféry.  Naše neustále hladné žalúdky nám zadali jasnú úlohu: nájsť miesto, kde doplníme energiu a zaplníme brušká. Ak má človek zalepené oči hladom často vidí realitu skreslene. Naše utrpenie predlžoval fakt, že sme nevedeli nájsť žiadnu reštauráciu. Možno tam neboli, možno sme ich nevideli… preto maličký nápis na skle v jednom z historicky ladených domov “pizzeria” bol bleskom z jasného neba. Sadli sme si, objednali ….(Poznámka do budúcna: 3,90€ za celú pizzu v centre mesta, nebude práve to, čo sme hľadali.) Hlad bol však zahnaný, takže úloha splnená. S novou energiou sme po ceste do kaviarne videli asi tri reštaurácie. (kde doteraz boli?)

Chuť sme si napravili výbornou kávou s posedením vonku. Tú nám priniesla čašníčka, ktorá sa správala veľmi profesionálne. Na Slovensko nevídané, veľmi príjemná zmena. Mesto bolo plné turistov aj domácich, ktorý rovnako ako my, otáčali tváre k slnku. Keby zatvoríme oči a zacítime slaný vánok, možno by sme si nachvíľku uverili, že sme niekde pri mori.

Oplatilo sa nám cestovať aby sme sa najedli a vypili si kávu? Áno, Banská Štiavnica nás prekvapila, zaujalo nás jej vyžarovanie, ktoré bolo miestami neslovenské a to sa nám dvom veľmi páči.

————————————————————-
Káva v Banskej Štiavnici nám chutila ale na svoje sme si prišli aj v trnavskom bistre Enak.